História obce

Dejiny Šurianok sú úzko späté s osídlením Ponitria a blízkosťou mesta Nitra. Úrodná pôda a dolina Perkovského potoka vytvárali vhodné podmienky na život už v dávnej minulosti. Archeologické nálezy z lokalít „Za Cintorínom“, „Za Klučiarkou“ a „Za Figurom“ dokladajú praveké osídlenie územia dnešnej obce.

Prvé písomné zmienky a stredovek

Podľa historického výskumu uvedeného v publikácii Gabriely Ambrovej pochádza prvá písomná zmienka o Šuriankach z roku 1265, keď sa obec spomína v listinách Nitrianskej kapituly o majetkových pomeroch zemanov. Šurianky boli späté s Nitrianskym hradom, neskôr s cirkevnými a zemianskymi vlastníkmi.

Už v stredoveku boli Šurianky sídlom fary. Pápežské registre z rokov 1332 – 1337 uvádzajú miestneho farára Jána a kostol svätého Mikuláša. Obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a svoje výrobky predávali aj na trhoch v Nitre a Topoľčanoch. Zaujímavosťou je, že miestni zemania neboli iba bojovníkmi – po návrate z vojenských výprav vymieňali meče za poľnohospodárske náradie a sami obrábali svoje pozemky.

Obdobie nájazdov a obnovy

Ťažké časy priniesli turecké vojny. Obec bola opakovane spustošená a vypálená. Pri jednom z nájazdov zhorelo 13 z celkového počtu 20 usadlostí. Hoci súpis z roku 1598 zaznamenával v Šuriankach už 27 domov, na jeseň nasledujúceho roka obec opäť vypálili oddiely krymských Tatárov.

Obyvatelia museli okrem práce na vlastných hospodárstvach prispievať peniazmi, prácou a stavebným materiálom aj na opevňovanie Nových Zámkov. Napriek náročným podmienkam dokázali obec obnovovať. V roku 1637 postavili na mieste staršieho kostola väčší kostol zasvätený svätej Kataríne. Ďalšou vážnou ranou bola epidémia cholery, ktorá obec zasiahla v lete 1831.

Každodenný život a spojenie s Perkovcami

Život v Šuriankach sa po stáročia odvíjal od práce na poliach a chovu hospodárskych zvierat. Okrem pšenice, jačmeňa, raže a ovsa sa pestovali aj pohánka, proso, strukoviny či kapusta. Konope a ľan slúžili na výrobu plátna. Obec mala vlastnú správu, na ktorej čele stál richtár, spravidla s tromi prísažnými.

Významným medzníkom bol rok 1909, keď sa Šurianky zlúčili s Perkovcami. Tie sa v písomných prameňoch spomínajú už v roku 1270. Od zlúčenia sa dejiny oboch sídel rozvíjajú spoločne.

Svetové vojny a bombardovanie obce

Prvá svetová vojna odviedla mnohých miestnych mužov na front a priniesla nedostatok potravín i oblečenia. V čase vzniku Československa mali Šurianky približne 450 obyvateľov, ktorí sa naďalej živili prevažne poľnohospodárstvom. Postupne sa zlepšovalo aj spojenie s okolím – v roku 1934 začala cez obec premávať prvá autobusová linka z Nitry do Čermian.

Druhá svetová vojna opäť zasiahla rodiny aj hospodárenie obce. Po odchode mužov zostávala starostlivosť o domácnosti a polia najmä na ženách a starších obyvateľoch. Na konci vojny sa boje dostali priamo do Šurianok. Dňa 29. marca 1945 zhodilo bombardovacie lietadlo na obec niekoľko bômb, ktoré zasiahli jej severnú časť. Prvého apríla prešli Šuriankami posledné nemecké vojská. Nasledovalo obdobie postupnej obnovy.

Povojnový rozvoj a premeny názvu

V povojnových desaťročiach pracovala časť obyvateľov v miestnom roľníckom družstve, ďalší dochádzali do priemyselných podnikov v okolí. Postupne pribúdali budovy a služby pre spoločenský život, vzdelávanie a každodenné potreby obyvateľov. Neskoršie budovanie vodovodu, plynofikácie a kanalizácie prispelo k zlepšeniu životných podmienok v obci.

Počas stáročí sa menil aj názov Šurianok. V historických záznamoch sa objavujú podoby Swran, Zuran, Suranka, Schuranka či Surányka. Od roku 1920 sa používalo pomenovanie Šuránky a dnešný názov Šurianky sa ustálil v roku 1948.